„Matka všetkých mrkiev“je divoká mrkva (latinsky Daucus carota), ktorá divo rastie na chudobných lúkach, na poliach a pri cestách – a už tisíce rokov je veľmi všestranná vo varení aj v medicíne..
Profil
- Botanický názov: Daucus carota subsp. carota
- Čeľaď rastlín: Apiaceae (Umbelliferae)
- Populárne názvy: žltá repa, vres (preto aj “mrkva”)
- Pôvod a distribúcia: rozšírené v Európe, Severnej Afrike a Malej Ázii
- Polohy: na chudobných lúkach, na okrajoch polí a lúk
- Jednoročná alebo trvalka: dvojročná, kvety sa objavujú až v druhom roku
- Rast: bylinný, rozetový, stonka kvetu vzpriamená
- Výška rastu: od 40 do 80 centimetrov
- Korene: Hlboko zakorenené so zahusteným hlavným koreňom
- List: jemný, sperený, zelený
- Kvety: krížové kvety v dáždnikoch, biele s čiernym „okom“
- Obdobie kvitnutia: jún až september
- Lokalita: hlinité, humózne pôdy s nízkym až normálnym obsahom živín
- Rozmnožovanie: priamy výsev na jar
- Kličenie: studený klíčič
- Starostlivosť: udržiavať dostatočne vlhkú (nie však mokrú!), občas prihnojiť (v humóznych pôdach nie je absolútne nevyhnutné); Miešané plodiny s cibuľou
- Zber: korene koncom leta, semená, listy a kvety
- Zloženie: karotenoidy, éterické oleje (najmä v semenách), falcarinol (aj karotatoxín, môže zabrániť vzniku rakoviny), mono- a oligosacharidy, vláknina, vitamíny (skupina B, C)
- Zmätok: jedovaté dážďovníkové rastliny ako jedľovec alebo petržlenová vňať
Tip:
Pri zbere divej mrkvy ju odlíšite od podobne vyzerajúcich jedovatých rastlín pomocou dvoch znakov. Po prvé, listy aj kvety silno voňajú po mrkve – kým jedlička a petržlen vydávajú nepríjemnejšiu vôňu podobnú čpavku. Navyše, samičie kvety mrkvy nie sú v strede biele, ale čierne - túto vlastnosť nemá žiadna iná dážďovka.
Použiť
Divokú mrkvu ľudia využívajú už tisíce rokov. Počas archeologických vykopávok sa semená rastliny našli v niektorých obydliach z doby kamennej, čo dokazuje, že ich lovci a zberači používali už v najstaršej epoche ľudských dejín. Dnes sa na divú zeleninu, žiaľ, trochu zabudlo, čo je zrejme spôsobené ľahšou dostupnosťou pestovaných odrôd. Napriek tomu divoká mrkva obsahuje veľa zdraviu prospešných látok, je tiež ľahko stráviteľná a chutí sladšie a jemnejšie ako typická supermarketová mrkva.
Tip:
Divoká mrkva nie je dostupná v supermarkete. Môžete ich zbierať v prírode - alebo ak je pre vás zber príliš namáhavý alebo príliš nebezpečný z dôvodu rizika zámeny s inými jedovatými dážďovníkmi, môžete si ich vypestovať vo vlastnej záhrade.
Divoká mrkva v medicíne
Všetci významní antickí a stredovekí autori popisovali mrkvu ako liečivú rastlinu. Dnes existuje množstvo kultivovaných foriem rastliny, hoci korene sú sfarbené do žlta, oranžova alebo fialova. Korene divej mrkvy sú naproti tomu biele a vyzerajú veľmi podobne ako petržlen. Tradične sa používajú nielen korene, ale aj semená, listy a kvety divej mrkvy. Najmä v medicíne sa používal (a stále používa) olej z mrkvových semien, ktorý obsahuje cenné silice vo veľmi vysokej koncentrácii. Hovorí sa o nich, že majú protibolestivý a protizápalový účinok.
Použitie na pleť
Napríklad olej z mrkvových semienok je ideálny na použitie v dermatológii, pretože údajne zmierňuje ekzémy a iné kožné vyrážky. Rôzne mastičky a krémy s olejom z mrkvových semienok sú komerčne dostupné, ale môžete si ich vyrobiť aj sami.
Vyrobte si vlastný olej z mrkvových semienok
Olej z mrkvových semienok si ľahko pripravíte ako extrakt. Stačí nazbierať semená divej mrkvy a dôkladne ich vysušiť, napríklad voľne rozložiť na teplom a tmavom mieste. Potom tieto semienka nahrubo rozdrvte, potom presypte do dobre uzatvárateľnej nádoby a zalejte kvalitným rastlinným olejom. Hodí sa na to napríklad repkový, mandľový alebo olivový olej. Nechajte zmes na teplom (ale nie viac ako 40 °C) a tmavom mieste asi štyri až päť týždňov, pričom ju denne pretrepávajte. Potom môžete olej z mrkvových semien precediť cez jemné sitko alebo plátno, aby ste odstránili všetky pevné látky. Olej môžete použiť čistý vnútorne aj zvonka alebo ho použiť ako základný olej pre domáci krém.
Divoká mrkva do črievka
Okrem pozitívneho účinku na pokožku sa o divokej mrkve hovorí, že má aj močopudné a veterné účinky. Koreň aj olej vraj pomáhajú proti plynatosti a bolestivej kolike a surová najemno nastrúhaná mrkva sa osvedčila aj proti hnačke. A tak niet divu, že detský lekár Ernst Moro (rovnaká osoba, po ktorej bol pomenovaný Morov reflex u dojčiat) vyvinul recept na mrkvovú polievku, ktorá sa používa dodnes aj na začiatku 20. storočia.
Divoká mrkva môže mať tento účinok, pretože obsahuje množstvo pektínov proti zápche (preto napríklad strúhané jablká pomáhajú proti hnačke). Pri zahrievaní zeleniny navyše vznikajú takzvané oligogalakturónové kyseliny, ktoré vyháňajú baktérie z čreva - patogény sa potom už nedokážu prichytiť na receptory na stene čreva, pretože oligogalakturónové kyseliny sú rýchlejšie.
Recept
Moro mrkvová polievka na hnačkové ochorenia
Zloženie:
- 500 gramov ošúpanej a nakrájanej mrkvy
- jeden liter vody
- Mäsový vývar (domáci)
- zarovnaná lyžička soli
Príprava
Ošúpanú a nakrájanú divú mrkvu varte vo vode asi hodinu. Teraz ich poriadne rozmixujte a tekutinu zredukovanú zahrievaním dolejte výživným mäsovým vývarom tak, aby ste ju dostali späť na jeden liter. Nakoniec vmiešame zarovnanú lyžičku soli. Je to dôležité, pretože rovnováha solí v tele môže nebezpečne kolísať, ak máte hnačku.
Divoká mrkva chráni pred rakovinou
Superpotravina nemusí pochádzať z exotických krajín, pretože ju máme priamo pred dverami a stačí si ju nazbierať. Betakarotén obsiahnutý v divokej mrkve a podobné látky ako lykopén a luteín majú silné antioxidačné účinky a tým zneškodňujú niektoré bunkové toxíny. To nielenže zabraňuje infarktu a mŕtvici, ale môže tiež pomôcť predchádzať niektorým typom rakoviny vďaka polyínom, ktoré obsahuje. Tento účinok bol vedecky dokázaný pri rakovine pľúc a hrtana, ako aj pri rakovine prostaty. Ak chcete využiť všetky zdravotné výhody divokej mrkvy, mali by ste zeleninu jesť surovú, varenú alebo dusenú aspoň dvakrát týždenne.
Divá mrkva v kuchyni
V podstate koreň divej mrkvy možno olúpať a pripraviť ako akúkoľvek inú koreňovú zeleninu. Úroda však prirodzene nie je taká vysoká ako pri oveľa väčších a hrubších pestovaných formách – ide predsa o prirodzenú divokú zeleninu, ktorá nebola vyšľachtená na úžitkovosť. Divokú mrkvu môžete variť, piecť, dusiť, smažiť, používať ako prísadu do rajníc, polievok a dusených pokrmov alebo ju jednoducho konzumovať surovú, napríklad najemno nastrúhanú s inou zeleninou a bylinkami ako šalát. Kvety a listy rastliny sa dajú využiť aj v kuchyni, napríklad do polievok, šalátov a zelených smoothies.
Tip:
Korene dvojročnej divej mrkvy by sa mali zbierať iba pred kvitnutím v prvom roku. Korene kvitnúcej mrkvy drevnajú a chutia viac trpko ako sladko. Zostávajú však jedlé a nevytvárajú žiadne toxíny.
Semená ako korenie do mnohých jedál
Sušené a rozdrvené semená divej mrkvy sú ideálne aj na použitie v kuchyni. Jemne korenistá, rascovitá chuť dochutí polievky, prívarky, ale aj domáci chlieb a nátierky či dipy.
Tip:
Zbierajte zrelé semená divokej mrkvy v suchý deň, najlepšie neskoro ráno alebo skoro popoludní. Tým sa znižuje obsah vody, čo zase uľahčuje sušenie - a zabraňuje neskoršej tvorbe plesní.
Recept
Domáce celozrnné pečivo s divokou mrkvou, slnečnicovými semiačkami a anízom
Zloženie:
- 300 gramov celozrnnej špaldovej múky
- 200 gramov celozrnnej múky, typ 1050
- 200 gramov najemno nastrúhanej divej mrkvy
- 100 gramov slnečnicových semienok
- 1/2 lyžičky anízových semienok
- 1/2 čajovej lyžičky čierneho korenia, čerstvo mletého
- 1/2 čajovej lyžičky drvených mrkvových semienok
- 1 až 2 čajové lyžičky morskej soli (podľa chuti)
- 1 balíček sušeného droždia
- Olivový olej, extra panenský
Príprava
Múku, droždie a korenie dôkladne premiešame v suchej miske. Pridáme asi 0,25 litra vlažnej vody - podľa potreby aj viac - a suroviny najskôr vymiesime hákom na cesto, potom pomúčenými rukami na hladké cesto. Teraz vložte cesto do misy, prikryte ju kuchynskou utierkou a nechajte cesto kysnúť na teplom mieste aspoň pol hodiny.
Cesto by potom malo výrazne narásť. Teraz dôkladne premiešajte nastrúhanú divú mrkvu a slnečnicové semienka a potom vytvorte bochník chleba. Môžete to dať aj do vymastenej ošatky. Teraz musí chlieb opäť kysnúť aspoň pol hodiny, kým ho vložíte do rúry predhriatej na 180 °C.
Nezabudnite do nej vložiť žiaruvzdornú misku s vodou. Asi po 40 minútach by mal byť mrkvový chlieb pripravený na pečenie - vyberte ho z formy a poklepte kĺbmi na dno. Ak chlieb znie duto, je uvarený a chutí výborne s maslom a soľou.
Poznámka
Tehotné ženya ženy schcú mať detiby mali jesť najmä semená divokej mrkvyHovorí sa, že tieto majú antikoncepčný účinok (v dávnejších dobách sa divoká zelenina skutočne používala na antikoncepčné účely) a môžu tiež spôsobiť predčasné pôrody a potraty.
