V prírode sa stromy zásobujú živinami a tým udržiavajú kolobeh živín. V záhrade na to väčšinou nie sú splnené podmienky, či už pre príliš chudobnú pôdu, alebo pre konkurenciu iných stromov. Pri listnatých drevinách sa rozlišuje okrasné a ovocné dreviny.
Hnojenie listnatých stromov – základy
Opadavé stromy môžu v záhrade zastávať rôzne funkcie, či už ako tieň, clona na ochranu súkromia, okrasné alebo ovocné stromy. Všetky dreviny potrebujú okrem hlavných živín dusík, fosfor a draslík aj dostatočné množstvo minerálov a stopových prvkov. Faktory, ktoré ovplyvňujú príslušné požiadavky na živiny, sú druh stromu, poloha, stav pôdy a veľkosť stromu, svetelné podmienky a počasie. Stromy s väčšou hĺbkou koreňov dokážu absorbovať podstatne viac živín. V prírode sa dôležité živiny dostávajú do pôdy zvetrávaním. To vytvára prirodzený kolobeh živín.
To by mohlo fungovať aj v záhrade, ale tu sa tento proces často narúša. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že v mnohých prípadoch sa pravidelne odstraňujú opadané lístie, takže na mieste nemôže dochádzať k hnitiu a strácajú sa dôležité živiny. Tie musia byť potom vyvážené vhodným stromovým hnojivom.
Druhy stromových hnojív
V zásade existujú dve rôzne hnojivá: organické a minerálne hnojivá:
Organické hnojivá
Organické hnojivo vzniká rozkladom prirodzene sa vyskytujúcich organických látok. Rastlinné živiny, ktoré sa na začiatku odoberajú z pôdy pre rast rastlín, sa do nej po odumretí pridávajú späť, prirodzený cyklus sa neustále uzatvára.
- Veľmi dobré organické hnojivá sú kompost, hnoj a rastlinný hnoj
- Kamenný prach, hobliny z rohoviny a rohovinová múčka sú tiež vhodné
- Kompost obsahuje všetky dôležité živiny a stopové prvky
- Kamenný prach pozostáva z mletého kamenného prachu
- Hoblinky z rohoviny a rohovinová múčka sú odpadové produkty živočíšnej výroby
- Účinok organického hnojiva začína až po rozklade látok
- Funguje to pomalšie, ale dlhšie
- Prehnojenie sa vyskytuje menej často
Tip:
Organické stromové hnojivá by mali mať vždy prednosť pred minerálnymi hnojivami. Sú šetrnejšie k životnému prostrediu a môžu zabrániť poškodeniu zdravia pri konzumácii ovocia v dôsledku nesprávneho používania minerálnych hnojív.
Minerálne hnojivá
Napriek pozitívnym vlastnostiam organických hnojív pre stromy je medzi hobby záhradkármi nemálo priaznivcov minerálnych hnojív. Živiny, ktoré obsahuje, sú pre rastliny rýchlejšie dostupné, pretože sú ľahšie a rýchlejšie rozpustné. Výsledky sú viditeľné už po krátkom čase. Ale často dávkovanie nie je optimálne. Dochádza k prehnojeniu, ktoré má trvalý vplyv na životné prostredie, pretože rozpustné zložky sa vyplavujú aj do podzemných vôd.
Výhradné používanie minerálnych hnojív, známych aj ako umelé hnojivá, môže oslabiť dôležité pôdne organizmy tak, že pôda už nie je dostatočne prevzdušnená. Výsledkom je poškodenie eróziou a zhutnenie pôdy. Ako stromové hnojivo sa zvyšky môžu hromadiť v zrelom ovocí, najmä v ovocných stromoch, a tak vstúpiť do potravinového reťazca. Navyše nadbytok dusíka môže znížiť výnosy.
Škody spôsobené prehnojením možno pozorovať aj na iných listnatých stromoch. Lístie môže zožltnúť a spáliť. Postihnuté rastliny sú navyše vo všeobecnosti výrazne náchylnejšie na poškodenie mrazom, škodcami a chorobami. Minerálne hnojivá môžu napriek všetkému poskytnúť listnatým stromom všetky dôležité živiny, pokiaľ je správne dávkovanie. Medzi často používané hnojivá patrí modré zrno, vápno, vápno dusičnan amónny alebo takzvané NPK hnojivá.
Tip:
Okrem týchto druhov hnojív existujú aj organicko-minerálne hnojivá, zmes oboch. Neposkytujú však žiadne výhody oproti čisto organickým alebo čisto minerálnym stromovým hnojivám.
Funkcia jednotlivých ingrediencií
Len keď sú stromy dostatočne zásobené všetkými potrebnými živinami, môže sa vyvinúť veľa nových výhonkov, kvetov alebo plodov. Najdôležitejšími prvkami v organických aj minerálnych hnojivách sú dusík, fosfor a draslík. Okrem toho sú potrebné minerály ako síra, vápnik a horčík a stopové prvky ako železo, mangán, meď a zinok. Každý z týchto prvkov plní špecifickú funkciu pre metabolizmus stromu. Navzájom na seba priamo pôsobia a v pôde by mali byť vždy prítomné vo vyváženom pomere.
Phosphorus (P)
- Fosfornaté hnojivá vhodné najmä pre ovocné stromy, ktoré kvitnú aj plodia
- Fosfor podporuje vývoj kvetov, ovocia a semien
- Podporuje tvorbu zdravých a silných korienkov
- Vyžaduje sa pri kvitnúcich a plodiacich listnatých stromoch
- Príliš vysoký obsah dusíka v pôde môže brániť absorpcii fosforu
- Príliš veľa fosforu vedie k spomaleniu rastu
- Bráni vstrebávanie dôležitých stopových prvkov
- Je vidieť optimálny obsah fosforu v bohatej kvetinovej flóre, násadu plodov a zrelosti plodov
Dusík (N)
Dusík primárne stimuluje rast zelených častí rastlín. Hnojivá na báze dusíka, takzvané zelené hnojenie, sú v zásade vhodné pre stromy, ktorým záleží najmä na ich olistení. Dusík používaný v minerálnych stromových hnojivách sa zvyčajne vyrába synteticky. Nedostatok dusíka znižuje rast a spôsobuje bledozelenú alebo žltú farbu listov. Nadbytok dusíka vedie k mäkkému, nestabilnému pletivu a vykrmovaniu listov. Zvyčajne so sebou prináša aj zvýšenú expozíciu dusičnanom. Optimálny obsah dusíka v pôde sa odráža v normálnom raste a sýtozelenom olistení.
Draslík (K)
Draslík je prirodzenou súčasťou pôdy. Zabezpečuje tvorbu stabilného rastlinného rámca, podporuje tvorbu koreňov, hľúz a plodov a ich silu. Je potrebný aj na transport vody a živín a robí rastliny odolnejšími voči mrazom a škodcom. Nedostatočný prísun draslíka vedie k rôznym symptómom nedostatku, ako je spomalený rast, vädnutie, ochabnuté a sfarbené listy a zvýšená náchylnosť na choroby. Príliš veľa draslíka môže zastaviť rast a spôsobiť popáleniny koreňov, poškodenie listov a spomalenie rastu. Ak strom vyzerá zdravo, rastie stabilne a rýchlo, obsah draslíka je ideálny.
Kedy hnojiť?
Opadavé stromy využívajú padajúce listy, aby sa zásobili všetkými dôležitými živinami. Pomôcť im môžete tak, že hrabľami rozložíte okolité lístie na kotúč stromu a mierne zaň. O zvyšok sa starajú mikroorganizmy v pôde. Pri hnojení listnatých stromov platí, že menej je viac.
- Opadavé stromy netreba nutne prihnojovať každý rok
- Stačí každé dva roky
- Hnojiť vždy len počas vegetačného obdobia
- Na začiatku pučania v marci/apríli a na konci výhonkov okolo 24. júna
- Účinok organického hnojiva je oneskorený
- Dodacia lehota odporúčaná 3 – 4 týždne
- V závislosti od obsahu pôdnej vlhkosti a teploty
- Minerálne hnojivá sú rozpustné vo vode a sú okamžite dostupné pre rastliny
Na jeseň a v zime, v období odpočinku sa hnojivám úplne vyhýbame, pretože vtedy rastliny neabsorbujú žiadne živiny. Ak predsa len hnojíte inokedy, riskujete, že rastliny nedospejú. Mäkké výhonky sú citlivé na mráz a môžu sa poškodiť. Frekvencia a načasovanie hnojenia závisí aj od veku stromu.
Mladé stromčeky, ktorým bol pri výsadbe poskytnutý kompost, tento rok nepotrebujú žiadne ďalšie hnojivo. Kompost jej v prvom roku dodá všetky dôležité živiny. Hrubá vrstva mulča na koreňovej ploche bráni konkurencii iných rastlín, ktoré by mohli pripraviť strom o živiny.
Návod na hnojenie
Pred začatím hnojenia sa odporúča určiť skutočnú potrebu živín vykonaním analýzy pôdy v oblasti okolo kotúča stromu. Keď je výsledok jasný, treba najskôr zvážiť, že koreňový systém listnáča je zvyčajne o niečo širší ako koruna, takže mimo korunového odkvapu sú aj jemné, takzvané sacie korene.
Ak kotúč stromu nie je prerastený alebo je otvorený, môžete na celú plochu a mierne za ňou nasypať tenkú vrstvu hnojiva. Potom ho hrabľami zľahka zapracujte do zeme. Potom navrch rozložte vrstvu mulča, ktorú treba každý rok obnovovať.
Na hnojenie listnatých stromov, ktoré rastú na trávniku alebo na lúke, zvyčajne nemá zmysel hnojivo jednoducho rozhadzovať. Mal by sa zaviesť pod trávnik vytvorením malých otvorov v pravidelných intervaloch na kotúči stromu pomocou prevzdušňovača trávnika, pridaním hnojiva a ak je to potrebné, jeho rozmiešaním vo vode.
Ovocné stromy by podľa možnosti nemali byť na trávniku alebo lúke, bez otvoreného okna na strome je konkurencia tráv o potravu veľmi silná, najmä u mladých stromčekov. Okrem toho by sa nikdy nemal aplikovať na suchú pôdu, pretože by to spálilo korene. V závislosti od typu hnojiva je lepšie ho aplikovať po daždi alebo so závlahovou vodou.
Tip:
Pre zodpovedajúcu analýzu pôdy sa odporúča vždy odoberať vzorky z rôznych častí kotúča stromu, aby sa získal reprezentatívny výsledok. Takéto analýzy pôdy by sa mali opakovať približne každých 4 – 5 rokov.
Organické hnojenie
Opadavé stromy, ktoré nerodia, sa dokážu zásobiť živinami z veľkej časti zhadzovaním listov na jeseň. Ovocné stromy majú o niečo vyššie nároky na živiny. Ak necháte opadané ovocie povaľovať sa, najmä na ovocných stromoch, aj toto predstavuje prírodné hnojivo. Kompost je najlepšie organické hnojivo pre mnohých hobby záhradkárov.
- Čerstvý alebo vyzretý kompost rozložte na kotúče stromov každých 3 – 5 rokov
- Zľahka zapracujte do pôdy
- V prípade potreby pridajte nejaký primárny kamenný prášok
- Pridajte do kompostu vrstvu mulča
- Vhodné sú odrezky trávnika, mulč z kôry alebo drevná štiepka
- Na kôstkové ovocné stromy podávajte 100 – 140 g dusíkatého hnojiva
- Na jadrové ovocie stačí 70 – 100 g na strom
- Pre mladé rastliny znížte množstvo hnojiva o približne 75%
- Niektorý popol z dreva môže zvýšiť hladinu draslíka v pôde
- Dodávajte dôležité stopové prvky vápnom z rias alebo kamenným prachom
Kompost je menej vhodný ako hnojivo pre listnaté stromy citlivé na vápno, ako sú rododendrony, driene alebo magnólie. Ďalším dobrým organickým hnojivom je hnoj vo forme konského, ovčieho, hovädzieho, králičieho alebo kuracieho hnoja. Treba si uvedomiť, že hnoj by sa nikdy nemal aplikovať čerstvý, ale len vtedy, keď je dobre prehnitý. Približne každé tri roky na jeseň by sa mal rozložiť na predmetnú plochu a plytko zakopať. Mimochodom, dobytčí trus je dostupný aj vo forme peliet.
Tip:
Pred aplikáciou kôrového mulču by ste si mali zabezpečiť dobrý prísun dusíka, pretože najmä kôrový mulč odoberá z pôdy veľa dusíka. Preto má zmysel miešať kompost s rohovinovými hoblinami alebo rohovou múčkou (dusíkaté hnojivo), aby sa predišlo podvýžive.
Minerálne hnojenie
Závažné nedostatky v pôde je možné pomerne rýchlo kompenzovať minerálnymi hnojivami. Nebudujú síce humus, ale aj tak poskytujú stromom všetky potrebné živiny. Hlavným problémom je tu správne dávkovanie, aby k premnoženiu či prehnojeniu došlo pomerne rýchlo, čo stromu skôr škodí ako pomáha.
Najbežnejšie minerálne hnojivá pre listnaté stromy, najmä ovocné stromy, sú dusičnan amónny a modré zrno. Tieto hnojivá sa najlepšie aplikujú do pôdy v dvoch samostatných dávkach. Spravidla stačí 15 – 20 g hnojiva. Potreba starších stromov je o niečo vyššia. Tu odporúčame množstvá 50 – 60 g.
Tip:
Ak sa rozhodnete pre zmes organických a minerálnych hnojív, mali by ste podľa možnosti použiť kompletné hnojivo na báze dusíka.
Zisťovanie nedostatkov živín
Znaky nedostatku živín môžu byť napríklad klesajúci rast. Ak listy výrazne strácajú farbu a sú svetlejšie a jasnejšie, môže to znamenať chlorózu. To je zvyčajne spôsobené nedostatkom minerálnych živín, ako je horčík a železo. Existujú však aj rastliny, takzvané indikátorové rastliny, ktoré poukazujú na existujúci nedostatok. Patrí medzi ne žihľava, ktorej výskyt je obzvlášť vysoký na pôdach veľmi bohatých na dusík. Na druhej strane článkonožce a harmanček môžu byť príznakmi nedostatku dusíka.
Na pôdach s nízkym obsahom vápna sa obzvlášť dobre darí šťaveľom, prasličkám a papraďorastu. Vres, šťaveľ lúčny a sedmokrásky milujú pôdu chudobnú na živiny. Aby ste si boli istí, či je nedostatok alebo prebytok, nevyhnete sa zodpovedajúcemu rozboru pôdy, ktorý by sa mal v ideálnom prípade opakovať každých pár rokov.
