Paprade sú jednou z najobľúbenejších zeleňových rastlín v záhrade. Rýchlo sa množia a nie sú veľmi náročné na starostlivosť a umiestnenie. Napriek tomu všetkému sa v niektorých ohľadoch výrazne líšia od iných rastlín, čo oprávňuje bližší pohľad na umiestnenie, starostlivosť a rozmnožovanie.
Druh rastlín
Vo všeobecnosti sa rozlišuje paprade do izby a do záhrady. Druhy, ktoré pochádzajú z teplejších oblastí, sa v našich zemepisných šírkach tradične držia vo vnútri, pretože naše podnebie neumožňuje dobrý rast vonku.
Na oplátku, všetky paprade, ktoré možno nájsť v záhrade, sú úplne kompatibilné s našou klímou a rastú a darí sa im na rôznych miestach. Najmä v záhradných jazierkach možno nájsť veľa rôznych druhov. Existujúci biotop je ideálny na to, aby paprade dobre rástli. Existuje asi 100 rôznych druhov, ktoré možno chovať vonku, pričom všetky sú odolné. K nim sa pripája veľké množstvo papradí, ktoré nie sú mrazuvzdorné, a preto sa musia v chladnom období premiestniť.
Tip:
Aj keď je to také lákavé, žiadna papraď by sa nemala presádzať z voľnej prírody do záhrady. Pôdne podmienky sú väčšinou také rozdielne, že by sa paprade v záhrade nedarilo. Je lepšie kupovať čerstvé rastliny v záhradnom centre.
Umiestnenie
Väčšina papradí preferuje tienisté a vlhké miesto. Rastú v štrbinách stien, na rybníkoch, rybníkoch a riekach, ako aj pri vodopádoch, v lesoch alebo v roklinách. V záhrade je paprade obzvlášť dobrá pri záhradnom jazierku alebo na veľmi tienistých miestach, kde by sa iným rastlinám nemuselo tak dobre dariť. Paprade sa vďaka svojej veľmi nenáročnej povahe na umiestnenie vyskytuje takmer v každej záhrade. Slúži ako zelený okraj záhradného jazierka a v tejto funkcii ponúka aj ochranu pre ryby. Pretože malé dravce ako volavky či mačky si už kvôli paprade už tak ľahko k rybe nepomôžu.
Populárne miesta zahŕňajú:
- na všetkých druhoch vodných plôch
- na stenách
- v lesoch
- v kaňonoch
- všeobecne na tienistých a vlhkých miestach
Miesto treba zvoliť aj v závislosti od veľkosti paprade. Veľmi veľké rastliny by mali byť vždy prezentované ako samostatné rastliny, aby mohli ukázať svoju plnú nádheru. Menšie rastliny stačí zasadiť dostatočne ďaleko od seba, aby im listy neprekážali a mohli sa naplno roztiahnuť.
Tip:
Ak sú na zemi voľné plochy v dôsledku vysádzania papradí ďaleko od seba, možno ich uzavrieť pôdnym krytom. Do vlhkých lokalít by sa veľmi hodil napríklad penízovka.
Starostlivosť
Pôda, do ktorej sa má papraď vysádzať, by mala byť vopred trochu nakyprená. Humus a vodu je možné pridať do výsadbovej jamy, ktorá by mala byť dostatočne hlboká, aby sa do nej po výsadbe zmestili korene, aby boli korene ihneď zásobené živinami. Pracovať sa dá aj s vhodnými pôdnymi substrátmi, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od druhu paprade.
Ak už má farma drevnaté alebo staré lístie, možno ich pred výsadbou odrezať. Paprade sú nanič, a preto sú len na obtiaž. Oddeľovaním priamo na báze rastliny sa podporuje aj tvorba nových výhonkov a koreňov.
Po vysadení papradia je možné pôdu okolo výsadbovej jamy pevne ušliapať. Do zeme môžete pridať aj kôrový mulč alebo rašelinový mach. Oba substráty zabraňujú rýchlej tvorbe buriny a rastlina je do istej miery chránená. Okrem toho môže byť vlhkosť lepšie zadržaná v pôde.
Nalievanie
Fern má rád, keď je vo väčšine prípadov dosť vlhký. Neustála zálievka je preto nevyhnutná. Najmä v teplých letných mesiacoch treba polievať ráno alebo večer, aby sa voda príliš rýchlo neodparila a paprade z toho mala úžitok.
Hnojenie
Na jar a na jeseň si papraď užíva kôrový mulč, ktorý sa aplikuje okolo rastliny. Okrem toho možno okolo rastliny umiestniť trochu kostnej múčky ako dlhodobé hnojivo. Nie je potrebné kopať pod zem, pretože rastliny sa o seba postarajú samy. Odumreté listy by sa mali pravidelne odstraňovať, aby rastlinu neobrali o jej silu.
Choroby a parazity
Aj keď je starostlivosť o paprade veľmi jednoduchá, môžu ich postihnúť choroby a parazity. Napríklad, ak spadne papraď, môžu za to húsenice koreňového červa. Žerú do koreňov a poškodzujú papraď zospodu. Slimáky okusujú listy a spôsobujú ich zvinutie. Mohli za to aj vrtáky. V mnohých prípadoch sú za akútnu smrť lístkov zodpovedné háďatká. A malé vošky robia listy lepkavými.
Tip:
Včasné odstránenie postihnutých oblastí zabezpečí, že sa choroby a škodcovia nerozšíria do iných častí rastliny.
Násobenie
Spravidla sa papraď najlepšie rozmnožuje delením. Za týmto účelom rozdeľte koreňový bal rukou. Toto by sa malo robiť nielen veľmi opatrne, ale aj vždy na jar, kým sa rastlina prebudí zo zimného spánku a znova vyraší.
Rozmnožovanie by však bolo možné aj prostredníctvom spór papradí. Námaha je však dosť veľká, a preto sa oplatí len vzácnym rastlinám. Aby sa to podarilo, listy pokryté spórami sa musia narezať a umiestniť medzi tenký hodvábny papier. Potom sa skladujú na suchom mieste, kým hnedé spóry neopadnú z listov a dajú sa prečítať z papiera. Takto získané spóry je možné ihneď zasiať a nemusia sa najskôr sušiť. Semená sa však nevysievajú do záhrady, ale do sterilnej pestovateľskej nádoby. Rastliny tu rastú dva až tri mesiace a až potom sa presádzajú von.
Často kladené otázky
Prečo sa papraď odporúča do záhrady?
Je veľmi nenáročná na starostlivosť a vyžaduje si malú pozornosť. Rastie tiež veľmi dobre a pri určitej veľkosti môže poskytnúť dobrú ochranu súkromia.
Je papraď odolná?
V našich zemepisných šírkach je známych asi 100 rôznych druhov papradí, ktoré sú odolné a možno ich nájsť vo väčšine záhrad.
Ako sa dá papraď rozmnožovať?
Rozmnožovanie sa môže vykonávať vegetatívne - t.j. delením - alebo generatívne - t.j. výsevom spór.
Ako rozdelím papraď?
V lepšom prípade sa korienky delia rukami. Odrezať by sa mali len veľmi prepletené koreňové časti.