Väčšina odrôd agáve nie je mrazuvzdorná. Jednotlivé odrody sú však zvyknuté na nízke teploty, pretože rastú vonku v horách. Ak máte takéto rastliny, môžete ich nechať vonku na chránenom mieste aj v zime. U nás sa však agáve väčšinou používajú ako črepníkové rastliny práve preto, že znesú maximálne teploty medzi 10 až 15 °C. Na prezimovanie teda potrebujete vhodné parkovacie miesto v dome, v garáži alebo v skleníku.
Spríjemniť púštnu rastlinu
Rastliny rodu Agave pochádzajú z Mexika a Južnej Ameriky. Neskôr boli zavlečené do Stredomoria. Ich mohutné rozety teraz môžete vidieť v mnohých tamojších záhradách. V našich zemepisných šírkach sa agáve cítia najpríjemnejšie v teplých letných dňoch a už od jesene potrebujú miesto na prezimovanie. V prírode sa agáve musí chrániť tŕňmi pred predátormi, ktorí sa chcú dostať k zásobám vody v jej listoch. Hoci je voda v pôvodných biotopoch agáve veľmi vzácna, rastliny sa môžu dožiť až sto rokov. Kvitnú však len raz za celý život, aj keď so stredoeurópskym záhradníkom to majú jednoduchší ako v mexickej púšti. Existujú rôzne spôsoby rozmnožovania rastlín agáve. Po prvé, kvety môžu byť opeľované hmyzom, kolibríkmi alebo netopiermi živiacimi sa nektárom, potom semená rozptýli vietor. Na druhej strane sa vytvárajú malé listové ružice, takzvané deti, ktoré vyrastajú do strany veľkej ružice. V prírode v takomto prípade uschnutá materská rastlina odumiera a dieťa rastie na rovnakom mieste. V nádobovej kultúre však možno materskú rastlinu zachrániť včasným odstránením dieťaťa.
Teplota a poloha
Agáve je ako exotická rastlina v strednej Európe obľúbená ako črepníková alebo nádobová rastlina. To znamená, že vaše deti môžu byť po oddelení ľahko pestované vo vlastnom kvetináči. Agáve sa v tejto krajine nedajú vysádzať, pretože by neprežili zimu. Pokiaľ ide o nároky rastlín, v zásade by bola vhodným miestom na prezimovanie vaša spálňa, pretože je svetlá, suchá a relatívne chladná. Poznámka:
- včas odložte nádoby s agáve
- rozhodne konať pred prvými mrazmi
- najlepšie do 7 rokov ?C
- Pokiaľ je to možné, umiestnite črepníky na jeseň, aby pôda pri daždi nepremokla
Správne miesto na prezimovanie agáve by malo byť svetlé a chladné, pričom najlepšie sú teploty od 10 do 15 °C. Preto sú vhodné:
- svetlé schody,
- vyhrievateľné skleníky,
- Garáže s oknami,
- svetlé, nevykurované podkrovia
Agáve by sa malo prezimovať v teplej a vykúrenej miestnosti len v núdzových prípadoch. Ak je agáve vo vnútri, mali by ste pre istotu podložiť tvrdé končeky listov. Ak to chcete urobiť, jednoducho umiestnite zátky od vína na konce listov.
Potrebné svetlo a zavlažovanie
Typické chyby starostlivosti pri prezimovaní agáve sú:
- príliš tmavé miestnosti
- príliš časté polievanie
- Škody spôsobené napadnutím škodcami
Optimálne zimné skladovanie agáve je v chladných domoch. Koniec koncov, tento rod rastlín vo všeobecnosti potrebuje málo vody a v chladnej miestnosti v zime nepotrebuje takmer žiadnu tekutinu. Zalievanie dvakrát počas celého obdobia zimovania postačuje pri teplotách od 10 do 15 °C. Pri mierne vyšších teplotách by ste ich mali zalievať o niečo častejšie. Prípadne môžete agáve občas jemne nastriekať na listy. V každom prípade by ste sa mali uistiť, že v podšálke nikdy nie je voda. Celkovo sú suché podmienky pre agáve oveľa lepšie ako mokré podmienky. Ak sú vonkajšie teploty opäť nad 7°C, mali by ste rastlinu dať opäť von, keďže tam rastie aj tak najlepšie. Odvtedy ich opäť častejšie zalievajte a prihnojujte. Začiatkom jari potrebuje agáve spočiatku čiastočne zatienené miesto. Inak sa môže spáliť od slnečných lúčov. Po niekoľkých týždňoch ho možno umiestniť späť na slnečné miesto.
Hnojenie a kontrola škodcov
Pred uskladnením agáve na zimu je najlepšie preskúmať črepníky a rastliny. Čistenie zároveň zabraňuje zavlečeniu škodcov. V období prezimovania agáve si treba dávať väčší pozor na napadnutie škodcami. Pravidelne preto kontrolujte, či sa v nich nenachádza otravný drobný hmyz, aby ste v prípade napadnutia mohli rýchlo prijať vhodné protiopatrenia. Ak parazity rozpoznáte včas a začnete s nimi bojovať včas, môžete sa vyhnúť veľkým škodám na agáve. Použitím chemických kontrolných činidiel sa možno často vyhnúť včasnou reakciou. Kontroverznou témou je hnojenie agáve. Zatiaľ čo niektorí odborníci nepovažujú žiadne hnojivo za potrebné, iní poukazujú na to, že prirodzené biotopy agáve sú zvyčajne suché a majú kamenistú, kamenistú pôdu. Substrát v stredoeurópskom vedre alebo črepníku by preto mal pozostávať z dvoch častí zeminy a jedného dielu kremenného piesku. Ak tomu tak nie je, môže byť potrebné mierne hnojenie. Napríklad v lete potrebujú agáve každé dva týždne kompletné hnojivo v slabej dávke, ktoré sa im podáva so závlahovou vodou. Bez ohľadu na ročné obdobie by mal byť koreňový bal agáve vždy mierne vlhký. Polievať však treba až vtedy, keď povrch pôdy vyschne.
Pomerne odolnými odrodami agáve sú Agave parryi, Agave neomexicana a Agave schottii. Väčšina ostatných druhov však patrí už od jesene na svetlé a nie príliš teplé miesto. Tam ich väčšinou netreba polievať, no treba ich pravidelne kontrolovať, či sa v nich nenachádzajú škodcovia. Na jar by ste mali agáve spočiatku skladovať na čiastočne tienenom mieste, aby si postupne opäť zvykli na svetlo a teplo.
Prezimovanie agáve v chladnom dome
Väčšina druhov agáve znesie krátkodobý mráz, ale ak je to možné, mali by byť odložené pred prvými nočnými mrazmi, aby prezimovali v miestnosti bez mrazu. Teplota by tam mala byť medzi 5° a 10° C a malo by byť svetlo. Preto by bolo vhodné umiestnenie na svetlom schodisku. Agáve často rastú vo voľnej prírode v púštnych oblastiach a môžu uchovávať vodu v listoch. Preto vo všeobecnosti potrebujú málo vody a v chladnej miestnosti sa v zime takmer vôbec nepolievajú a len zriedkavo pri mierne vyšších teplotách. Namiesto polievania ich listy možno občas aj jemne postriekať.
Akonáhle to vonkajšie teploty opäť dovolia, agáve treba dať opäť von, pretože tam rastie najlepšie. Odvtedy budete polievať častejšie a znova prihnojovať. Pri preprave dávajte pozor na veľmi tvrdé končeky listov, ktoré môžu ľahko spôsobiť zranenie. Aby ste predišli zraneniu, môžu byť na konce listov umiestnené zátky od vína. Kvôli týmto ostnatým hrotom by agáve nemali byť umiestnené na mieste, kde sa hrajú deti. Začiatkom jari potrebuje agáve spočiatku polotienisté miesto, aby ju nespálili slnečné lúče, no neskôr ju možno premiestniť späť na slnečné stanovište.
Pomerne odolné odrody agáve
Agáve vo všeobecnosti nie sú mrazuvzdorné, no niektoré odrody rastú aj v horách, a preto sú zvyknuté na nízke teploty. Tieto rastliny môžu prezimovať aj vonku na chránenom mieste.
- Agave parryi rastie v Spojených štátoch a Mexiku v nadmorských výškach nad 2000 metrov, a preto znesie teploty až -20°C. Má šedomodré listy, rastie veľmi pomaly a má len okolo 60 centimetrov celková vysoká. Pre ich prezimovanie vonku je dôležité zabezpečiť, aby sa miesto, kde sú vysadené, nepremočilo.
- Agave neomexicana, ktorá pochádza z horských oblastí v Texase a Mexiku, znesie aj silnejší mráz. Na suchom mieste je mrazuvzdornosť -20° až -30° C. Má husté modrasté listy, dorastá takmer meter do výšky a rovnako do šírky.
- Agáve schottii má úzke, tmavozelené listy s vláknami. Zostáva pomerne malý, okolo 30 centimetrov a nemá také prenikavé špičky listov ako iné druhy agáve. Odoláva teplotám až -12°C.
