Vždy vyvstáva otázka, či je kvitnúca rebarbora jedlá a dá sa bezpečne zbierať. Tu sa dozviete, prečo sezóna rebarbory priamo súvisí s kvitnutím a či je kvitnúca rebarbora vhodná na konzumáciu!
Čas kvitnutia
Sezóna rebarbory sa vo všeobecnosti končí 24. júna, keďže v tomto čase sa začína takzvané svätojánske natáčanie. Ide už o druhý rastový skok, pretože rebarbora teraz naberá sily na zimu a nasledujúci rok. Na podporu tohto procesu sa rastliny zbierajú krátko predtým. Okrem toho, rastliny teraz tvoria svoje prvé kvety, ak boli predtým vystavené chladnému stimulu. Kvitnutie začína spravidla vtedy, keď je rebarbora vystavená teplote maximálne 10 stupňov po dobu 12 až 16 týždňov. Po takzvanej jarovizácii tvorí rebarbora od júna metlinovité súkvetie. Môže dorásť až do výšky 40 cm a môže obsahovať až 500 kvetov krémovej farby.
Vlastnosti kvetov rebarbory
Rebarbora formuje svoje kvety, aby prilákala hmyz a začala tak svoje rozmnožovanie. Kvety rebarbory sa preto považujú za mimoriadne užitočné pre množstvo hmyzu, pretože ľahko dostupný peľ a chutný nektár priťahujú prirodzených pomocníkov, ako sú včely a čmeliaky. Na súkvetiach sa však nebaví len divá zver, keďže aj my ľudia ich vieme využiť rôznymi spôsobmi. Krémové kvety sú na jednej strane ideálne ako dekorácia do domu a na druhej strane sa z nich dajú pripraviť chutné jedlá. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia je kvitnúca rebarbora bezpečná na konzumáciu.
Rebarbora obsahuje kyselinu šťaveľovú
Mnohí hobby záhradníci sa mylne domnievajú, že rebarbora sa po odkvitnutí stáva jedovatou. Táto mylná predstava je často odôvodnená zvyšujúcim sa obsahom kyseliny šťaveľovej. Ten sa vytvára počas vegetačnej fázy, a preto je najnižší v máji a apríli a najvyšší od júna. Hoci je obsah kyseliny šťaveľovej najvyšší počas kvitnutia, koncentrácie sú vo všeobecnosti zdraviu neškodné. Niektoré časti rastliny, ako sú listy a kôra stoniek, však obsahujú obzvlášť vysoké množstvo kyseliny šťaveľovej. Preto je vhodné tieto časti rastliny nekonzumovať, ale odstrániť ich priamo pri zbere.
Kyselina šťaveľová je toxická
Kyselina šťaveľová je látka bez zápachu a chuti, ktorej konzumácia môže viesť k nežiaducim vedľajším účinkom. Kyselina šťaveľová viaže vápnik v organizme a zároveň bráni vstrebávaniu železa. Kyselina šťaveľová podporuje aj reumatizmus a obličkové kamene a škodí kĺbom. Preto ľudia, ktorí trpia najmä dnou, reumou či obličkovými kameňmi, by mali rebarboru konzumovať len v malom množstve.
Je tiež známe, že kyselina napáda zubnú sklovinu. Po zjedení zeleniny sa to prejaví tupým pocitom v zuboch, ktorý je často vnímaný ako nepríjemný. Zuby by sa však nemali čistiť hneď po konzumácii, pretože „čistenie“by mohlo spôsobiť ďalšie poškodenie už poškodenej zubnej skloviny. Po konzumácii je lepšie počkať približne 30 minút. Zubná sklovina sa za túto dobu väčšinou upokojila a nepríjemný pocit už zmizol.
Tip:
Rebarbora by sa nikdy nemala jesť surová! Najmä kvitnúcu rebarboru je vhodné pred konzumáciou uvariť kvôli zvýšenému obsahu kyseliny šťaveľovej.
Otrava rebarborou je sotva možná
Podľa vedcov sa toxický účinok kyseliny šťaveľovej prejaví až pri konzumácii okolo 5000 miligramov kyseliny šťaveľovej. Keďže 100 gramov rebarbory obsahuje okolo 150 až 500 miligramov kyseliny šťaveľovej, otrava je takmer nemožná. Dospelý človek s telesnou hmotnosťou okolo 60 kilogramov by musel zjesť 36 kilogramov rebarbory, aby vyvolal toxický účinok. To isté platí pre deti: dieťa s telesnou hmotnosťou okolo 20 kilogramov by teda muselo skonzumovať okolo 12 kilogramov rebarbory.
Úroda
Rebarbora sa zvyčajne zbiera od začiatku apríla a najneskôr do 24. júna. Ak sa zelenina zbiera neskôr, zvyčajne to ovplyvňuje chuť, ktorá sa často označuje ako „drevitá“. Preto je vhodné zberať rebarboru čo najskôr. Či sú rastliny zrelé, spoznáte podľa vzhľadu, pretože rastliny pripravené na zber rastú vzpriamene a nemajú zvlnené listy. Okrem toho sa vyhladzuje tkanivo medzi rebrami na stonkách rebarbory. Ďalšou charakteristikou zrelosti je farba stoniek rebarbory, ktorá sa pohybuje od sýto červenej až po sviežu zelenú. Akonáhle má rebarbora tieto vlastnosti, zaznie štartovací signál pre zber.
Ak chcete zozbierať rebarboru, uchopte stonku rastliny pri spodnej časti a otočte ju v smere hodinových ručičiek. Rastlinu v žiadnom prípade neodrezávajte nožom, pretože výsledný rez výrazne zvyšuje riziko hniloby. Potom sa odstránia listy a belavá stopka v spodnej časti stonky rebarbory. Zber kvetov prebieha rovnakým spôsobom: kvety sa uchopia prstami na spodnej časti stonky a zároveň sa vykrútia v smere hodinových ručičiek.
Tip:
Aby vyrástli nové stonky rebarbory, nikdy by sa nemali zbierať všetky stonky. Asi dve tretiny stoniek je lepšie nechať vždy stáť a mladé rastliny zbierať až od druhého roku.
Úložisko
Najvyššou prioritou pri skladovaní rebarbory je: Nikdy ju neskladujte v hliníkovej fólii alebo v hliníkových nádobách! Kyselina šťaveľová obsiahnutá v rastline reaguje s hliníkom a rozpúšťa ho. Čerstvo zozbieranú rebarboru je lepšie zabaliť do vlhkej utierky a následne skladovať v chladničke. Rebarbora má však trvanlivosť len niekoľko dní, preto je najlepšie ju rovno spracovať alebo konzervovať. Mrazenie je vhodné najmä na dlhšie uchovanie zeleniny. Najlepšie na to je ošúpať rebarboru a nakrájať ju na malé kúsky. Rebarbora sa potom môže skladovať v plastovom vrecku alebo plastovej nádobe v mrazničke.
Záver
Niektoré časti rastliny rebarbora sú považované za jedovaté, no aj tak nie sú vhodné na konzumáciu. Stonky a kvety je však možné bezpečne zbierať po 24. júni a následne ich ďalej spracovávať alebo konzervovať.
