Dlažby môžu byť vyrobené z rôznych druhov hornín, pričom najbežnejšími typmi sú žula, porfýr a čadič. Tieto horniny sa vyznačujú nielen veľmi vysokou pevnosťou, ale aj dlhou životnosťou. Pre dosiahnutie optimálneho výsledku je však mimoriadne dôležitá starostlivá príprava povrchu. Pretože správny návrh a nosnosť podlahy sú v konečnom dôsledku kľúčové pre stabilitu celej krytiny.
Materiál a nástroje na kladenie dlažobných kociek
- dlažobné kocky
- Pokladanie piesku
- limonky
- Hlboké obrubníky/hrany
- štrk
- Kremenný piesok
- Lopata
- Kočík
- Výpočty
- Spade
- Pravidlo palcov
- Drevené kolíky
- Murárska šnúra
- Úroveň ducha
- gumené kladivo
- Povrchový vibrátor s gumenou doskou (možno zapožičať v železiarstve)
- Kovová koľajnica
1. Krok: Pripravte dlažbu
Najskôr by mala byť cesta označená drevenými kolíkmi a na oboch stranách natiahnutou šnúrkou, ktorá vyznačí presný priebeh dláždenej plochy a zároveň určí konečnú výšku dlažby. Do úvahy treba brať nielen dlažbu, ale aj rozmery schodov a svetelné studne. Aby sa vyrovnávacia a nosná vrstva dala osadiť v presnej výške, odporúča sa do podlahy vložiť kovové koľajnice, ktoré neskôr poslúžia na odstránenie krytiny.
Zatiaľ čo na upevnenie chodníkov zvyčajne postačí hĺbka 20 cm, pri viac zaťažených priestoroch, ako je napríklad vjazd brány, by sa mal zemin vykopať do hĺbky 30 až 40 cm. Ak sa vyskytnú nejaké nerovnosti, tieto sa nesmú vyrovnávať s dlažobným lôžkom, inak by po vytrasení mohli vzniknúť priehlbiny.
Dôležitým kritériom pri kladení dlažobných kociek je sklon, ktorý by mal byť naplánovaný a mal by byť minimálne 2 až 2,5 percenta. 1 percentný sklon neznamená nič iné ako výškový rozdiel 1 cm na meter.
2. Krok: Podklad a podložie dlažby
Najskôr sa vykope 20 až 40 cm hlboká jama, ktorá sa zhutní pomocou vibračného stroja alebo plošného vibrátora. Ak sa dlažobné kocky pokladajú len na malú plochu, v prípade potreby je možné podlahu pevne pošliapať aj nohami. Teraz sa na zem nanesie protimrazová a nosná vrstva z drviny alebo štrku a zhutní sa 10 cm v hĺbke 15 cm alebo napríklad 20 cm v hĺbke 25 cm, berúc do úvahy bočný sklon okolo 2 percent.
Tip:
Čím lepšie je podložie zhutnené a vytriasané, tým lepšie sú dlažobné kocky chránené pred mrazom. Na rozvoz je možné použiť hliníkovú alebo drevenú odlupovaciu platňu, ktorá je vedená na kovových koľajniciach. Keďže dlažobné lôžko pri natriasaní opäť klesne asi o 1 cm, treba pri vypĺňaní základnej vrstvy brať do úvahy aj tento aspekt. Na túto krytinu sa nanesie špeciálny kladací piesok 3 cm až 5 cm, ktorý sa nahrubo vyhladí hrabľami. Odporúča sa vlhký piesok, pretože sa dá oveľa lepšie zhutniť.
3. Krok: Nastavenie obrubníkov
Vzhľadom na to, že dlažobné kocky nie sú položené spolu ako betónové chodníky, a preto vonkajšie kamene nie sú odolné proti prevráteniu, kamene by mali byť určite zabezpečené. K tomu môže byť štrkové lôžko po stranách ohraničené obrubníkmi alebo hlbokými obrubníkmi. Alternatívne môže zabezpečiť stabilitu aj betónová hrana, najmä v prípadoch vysokého namáhania alebo väčších plôch. Pre rýchlu výrobu je najlepším riešením prefabrikovaný betón pre vonkajšie použitie, ktorý sa zmieša s vodou a vytvorí sa vlhká zmes. Táto hmota sa potom môže vyplniť do medzery cca 15 cm medzi okrajom a dláždeným povrchom z vonkajšej strany pod uhlom k dlažobnej kocke. Tip: Betón potrebuje schnúť cca 2 dni, kým úplne nevytvrdne.
4. Krok: Kladenie dlažobných kociek
Dlažobné kocky sú vyrobené z prírodného materiálu, a preto nie sú na milimeter štandardizované, preto sa každý kameň ukladá jednotlivo do pieskového lôžka a do správnej výšky a polohy sa privedie pomocou gumenej paličky, pričom by mal byť upevnený cca. 8 mm vyššie ako je úroveň zeme. Ploché kamene je vhodné zapichovať len zľahka a hrubé kamene hlboko do pieskového lôžka. Môže sa však stať aj to, že pod rovnejšie kamene treba nasypať viac piesku. Vzdialenosť medzi škárami by mala byť minimálna a pri ukladaní dlažobných kociek by mala byť približne 20 percent (okolo 5 mm) dĺžky kameňa. Pravidelne môžete pomocou vodováhy kontrolovať, či je sklon konzistentný.
Dlažobné kocky sa umiestňujú priamo do pieskového lôžka a po odstránení sa už po nich nesmie chodiť. Prírodné kamene sú usporiadané „nad hlavou“podľa požadovaného vzoru kladenia zvonku dovnútra, začínajúc od existujúcej plochy. Podľa preferencie a vkusu je možné zakomponovať aj oblúkové vzory, rovné línie alebo symetricky usporiadané kamene. Na vyrovnanie nevyhnutného farebného rozdielu by sa mali použiť kamene z viacerých balení.
5. Krok: Škárovanie dlažobných kociek
Po položení dlažobných kociek sa škáry úplne vyplnia čadičovým pieskom (čierne škáry) alebo kremičitým pieskom (biele škáry). Na tento účel je možné posypať povrch špeciálnym pieskom a zamiesť ho do škár hrubou metlou. Po vyplnení všetkých škár sa omietka polieva hadicou, aby sa materiál v medzerách mohol zhutniť. Ak boli použité väčšie dlažobné kocky, mala by sa na vyplnenie škár použiť drť.
Nakoniec položený povrch opäť dôkladne pozametáme a opatrne pretrepeme povrchovým vibrátorom, ktorý má ideálne gumenú podložku, aby bol povrch kameňov chránený, až kým sa nedosiahne úroveň terénu. Po zhutnení škár by mala byť plocha opäť pretrepaná pieskom a vodou.
Čo potrebujete vedieť o kladení dlažobných kociek
Dlažobné kocky sú v hornej časti mierne zaoblené a sú známe aj ako mačacie hlavy. Dlažobný kameň sa delí na viazanú a neviazanú verziu, ktoré sú vzhľadom veľmi podobné, ale majú úplne odlišné vlastnosti.
Dlažobné kocky sú farebné v mnohých odtieňoch sivej, čiernej a pieskovej. Samotný povrch dlažby má len veľmi nízku nosnosť, preto vrstva pod povrchom dlažby musí pozostávať zo štrku, drenážneho betónu alebo drenážneho asf altu. Hrúbka tejto podvrstvy závisí od predpokladaného zaťaženia - t.j. či sa po nej pohybujú chodci alebo vozidlá.
Ako položiť dlažobné kocky
- metóda neviazanej pokládky je najčastejšie používaný a zároveň najstarší typ konštrukcie. Kamene sú umiestnené na lôžku z piesku, piesku alebo granúl. Spojovací materiál zvyčajne pozostáva z rovnakého materiálu ako podklad. Táto konštrukcia reaguje na statické alebo dynamické zaťaženie pružnou deformáciou, čo znamená, že tepelné zaťaženie môže byť znížené a nevznikajú žiadne napätia. Takto osadená dlažba v podstate prepúšťa vodu. Nevýhodou je tu uvoľnený škárovací materiál, ktorý sa dá zo škáry vymyť a nasávajú ho aj zametače. Kamene môžu stratiť priľnavosť a burina má tiež oveľa väčšiu šancu na rozšírenie.
- metóda viazania sa zvyčajne používa len pre prírodný kameň. Dlažobné lôžko a škáry pozostávajú z cementovej m alty vylepšenej prísadami. Táto konštrukcia nespôsobuje žiadne deformácie, preto sa označuje aj ako tuhá konštrukcia. Vlastne to nie je úplne správne, pretože sa pohybujú aj viazané dlažobné dosky, ale tieto pohyby sú také malé, že ich netreba vôbec spomínať. Ak sa však vplyvom poveternostných vplyvov, ako je mráz, prekročí mierna rozťažnosť a zníži sa pevnosť v ťahu, vznikajú trhliny a spoje sa uvoľňujú. To znamená, že jednotlivé kamene sa môžu uvoľniť.
Aby sme tomu zabránili, existuje špeciálna dvojzložková škárovacia hmota na báze živice. Táto špeciálna škárovacia hmota je priepustná pre vodu a zabraňuje jej zamrznutiu. To znamená, že sa nemôžu vytvárať trhliny a nemôžu sa uvoľniť jednotlivé kamene. Materiál pozostáva z kremenného piesku a balenej živice, farby sa tiež líšia v závislosti od dodávateľa. Škárovacia hmota je dostupná vo farbách piesková, čadičová a sivá. Pozor: Pri viazanej stavebnej metóde musia byť podkladové vrstvy pod dlažbou vyrobené obzvlášť odolné voči deformácii. Preto je možné túto stavebnú metódu realizovať len s presným plánovaním, koordinovanými materiálmi a komplexnou výrobou.
