Po tom, čo sa papraď dlho používal z čisto liečebných dôvodov, sa už od viktoriánskej éry používal aj ako okrasná rastlina v záhradách a parkoch. Ak by ste aj vy chceli ozdobiť svoju záhradu touto neskutočne fascinujúcou rastlinou, tu sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o papraďoraste vo všeobecnosti a najmä o starostlivosti oň.
Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, hlísta nie je špecifickým druhom paprade, ale v skutočnosti je to celý rod rastlín, ktorý zahŕňa dobrých 280 druhov hlístov. Hlavnou oblasťou rozšírenia rodu papraď červotoče (Bot. Dryopteris) je severná pologuľa, na ktorej sa prirodzene vyskytuje okolo 150 vyššie uvedených druhov, prevažne v lesoch, na tienistých svahoch a príležitostne aj na otvorených priestranstvách. V konečnom dôsledku sotva existuje miesto na zemi, kde by sa nenašiel zástupca daného rodu. Napríklad papraď červa Dryopteris odontoloma pochádza dokonca aj z výšok Himalájí, zatiaľ čo papraď červený (bot. Dryopteris erythrosora) sa darí predovšetkým v teplých tropických Filipínach a Dryopteris macropholis rastie takmer výlučne na Markézskych ostrovoch.
Pôvod mena
Červ papraď vďačí za svoj názov určitým látkam vo svojich koreňoch, ktoré môžu paralyzovať črevné parazity, a preto sa často používali vo forme koreňových extraktov na liečbu napadnutia pásomnicou. Keďže predmetné látky sú vysoko toxické a pri nesprávnom použití môžu viesť až k smrti, vo výnimočných prípadoch sa používajú aj dnes.
Známe odrody
ktorým sa darí hlavne na severnej pologuli
- Pradie pravé alebo Dryopteris filix-mas (výskyt: Európa, Ázia, Severná Afrika, Amerika)
- Plevnatá papraď, papraď zlatistá alebo Dryopteris affinis (výskyt: Európa)
- Jemná papraď tŕňová alebo Dryopteris expansa (výskyt: Európa)
- Papraď hrebeňová alebo Dryopteris cristata (výskyt: Európa, Západná Sibír, Kanada, USA)
- Papraď suťovitá alebo Dryopteris oreades (výskyt: Európa a Kaukaz)
- Tuhá papraď červotoč alebo Dryopteris villarii (výskyt: hory Európy, západnej Ázie a severozápadnej Afriky)
- Tŕňový papraď, kartuziánska papraď alebo Dryopteris carthusiana (výskyt: Európa a západná Ázia)
- Vzďaleko operená papraď tŕňovitá, papraď hlísta či Dryopteris remota (výskyt: Európa a Turecko)
- Tŕňovník širokolistý, papraď širokolistý alebo Dryopteris dilatata (výskyt: Európa, Západná a Severná Ázia, Severná Amerika, Grónsko)
Menej známe odrody
ktoré sa s väčšou pravdepodobnosťou nachádzajú ďaleko od strednej Európy
- Dryopteris aemula (výskyt: severné Španielsko, Azory, Francúzsko, Britské ostrovy a Turecko)
- Dryopteris clintoniana (výskyt: USA a Kanada)
- Dryopteris marginalis (výskyt: USA a Kanada)
- Dryopteris goldieana alebo papraď obrovský červ (výskyt: USA a Kanada)
- Voňavá papraď červotoč alebo Dryopteris fragrans (výskyt: Severná Amerika, Ázia, Grónsko, severné Fínsko a severozápadné Rusko)
- Dryopteris hondoensis (Pôvod: Japonsko)
- Dryopteris sieboldii (výskyt: Japonsko a Taiwan)
- Dryopteris tokyoensis (výskyt: Japonsko a Kórea)
- Dryopteris crassirhizoma (výskyt: Japonsko, Kórea, Sachalin a Mandžusko)
- Dryopteris uniformis (výskyt: Japonsko, Južná Kórea a Čína)
- Dryopteris dickinsii (výskyt: Japonsko a Čína)
- Dryopteris cycadina (výskyt: Japonsko a Čína)
- Červená závojová papraď, červená závojová papraď alebo Dryopteris erythrosora (výskyt: Japonsko, Čína, Taiwan, Kórea a Filipíny)
- Dryopteris atrata (výskyt: Japonsko, Čína, Taiwan a severná India)
- Dryopteris wallichiana (výskyt: Čína, Nepál, Mjanmarsko a Pakistan)
- Dryopteris hirtipes (Výskyt: Južná Čína, Indočína, India, Himaláje, Srí Lanka, Malajský polostrov a Polynézia)
- Dryopteris stewartii (výskyt: Čína a Himaláje)
- Dryopteris odontoloma (miesto: Himaláje)
- Dryopteris sweetorum (miesto: Markézske ostrovy)
- Dryopteris macropholis (miesto: Markézske ostrovy)
Rast
Väčšina papraďorastov má zhlukovitý, rozložitý, vzpriamený habitus. Ich priemerná výška je okolo 1 m, aj keď existujú odrody, ktoré môžu dorásť až do 1,5 m a vyššie. Farba ich vždyzelených listov sa môže pohybovať od svetlozelenej po tmavozelenú v závislosti od odrody, veku a polohy. Hlavným obdobím pučania je jar, kedy môže papraď vo veľmi krátkom čase narásť do impozantnej veľkosti.
Lokalita
Aj keď v tomto smere môžu existovať rozdiely súvisiace s odrodou, väčšina druhov papraďorastov uprednostňuje tienisté, čiastočne zatienené alebo dokonca úplne zatienené miesta. Z tohto dôvodu možno aspoň odrody pôvodné v tejto krajine zvyčajne nájsť v tieni veľkých stromov, múrov alebo budov a mostov. Pokiaľ ide o pôdu, papraď sa ukazuje ako veľmi šetrná alebo prispôsobivá. Hoci obľubuje mierne vlhkú pôdu, darí sa jej aj v suchých oblastiach. Veľmi dobre však neznáša premokrenie, preto treba pôdu pri výsadbe v záhrade cielene odvodniť, aby prebytočná voda mohla optimálne odtekať alebo čo najrýchlejšie presakovať. Môže byť tiež vhodné obohatiť pôdu čerstvým kompostom alebo humusom, hoci červotoču sa môže skvele dariť aj vo veľmi piesočnatej alebo hlinitej pôde. V žiadnom prípade nesmie byť pôda príliš vápenatá.
Tip:
Obsah vápna v pôde možno veľmi ľahko a rýchlo určiť pomocou vhodných testovacích prúžkov z lekárne alebo dobre zásobenej špecializovanej predajne rastlín a záhradných potrieb.
Propagácia
V prírode sa papraď hlísta rozmnožuje rozvetvením podzemku a výtrusmi. Najprv však treba zdôrazniť, že k skutočnej generačnej výmene dochádza až rozmnožovaním prostredníctvom spór. Okrem toho musia paprade najskôr niekoľko rokov dozrieť, aby sa mohli prirodzene rozmnožovať. To znamená, že cielené rozmnožovanie dostatočne starých papradí pomocou ich výtrusov by bolo možné, ale bohužiaľ nie veľmi perspektívne. Červcovú papraď je preto vhodné rozmnožiť v záhrade správnym rozdelením koreňov. Jednou z výhod delenia koreňov je, že aj mladé rastliny papraďorastov je možné týmto spôsobom veľmi jednoducho rozmnožovať. Okrem toho môžu byť odnože vysadené špeciálne na konkrétnom mieste.
Ak si chcete v záhrade rozmnožiť svoje papraďorasty delením koreňov, musíte najskôr obnažiť časť koreňového systému. Potom sa korene rozdelia ostrým nožom alebo vhodnými nožnicami. Je dôležité, aby oddelená koreňová časť, ktorá sa má presadiť na rozmnožovanie, mala aspoň dva, najlepšie tri, vlastné papraďové lístky. Aby „materská rastlina“neutrpela príliš veľké škody, nemalo by sa odstraňovať viac jej koreňov, ako je absolútne nevyhnutné.
Pozor:
Vzhľadom na to, že papraď je jedovatá, pri sadení, presádzaní, rezaní koreňov a strihaní lístia by ste mali vždy nosiť rukavice.
Výsadba
Červíku možno vysádzať jednotlivo, ako solitér, do takzvaných tufov, v skupine alebo do obruby. Ak sa papraď vysádza spolu s inými rastlinami alebo popri nich, mala by sa dodržať vzdialenosť výsadby najmenej 60 alebo dokonca 80 cm. Aj keď mladé papraďorasty stále vyzerajú veľmi chúlostivo, treba pamätať na to, že sa môžu veľmi rýchlo rozrásť. Najlepší čas na výsadbu je buď na jar, kým mladé sadenice začnú pučať, alebo koncom leta.
Výsadba vysvetlená krok za krokom
Najskôr sa vykope výsadbová jama, ktorá by mala byť približne dvakrát väčšia ako koreňový bal. Potom sa jama do polovice naplní kyprou zeminou, ktorú je možné v prípade potreby vopred obohatiť trochou kompostu alebo humusu. Sypkú vodu potom polievajte, kým nebude mierne bahnitá. Teraz môže byť sadenica umiestnená do otvoru. Akonáhle sa to stane, otvor sa naplní ďalšou zeminou, ktorú potom jemne pritlačte.
Často kladené otázky
Viete presadiť papraď červa?
Zatiaľ čo mladé rastliny možno bezpečne presádzať, staršie paprade sa odporúča nechať tam, kde sú. Ak to nie je možné, pri presádzaní by mali byť korene správne rozdelené, pretože vaša papraď už nemusí správne rásť.
Treba zalievať papraď červíka?
Nie, papraď červotoč netreba polievať. Odborníci dokonca vyslovene neodporúčajú polievať, keďže papraďorasty neznášajú premokrenie a na druhej strane ich nedostatok vody núti vytvárať pevnejšie korene.
Ako zistím, či je moja papraď „pôvodná forma“alebo chov?
V závislosti od odrody je presné určenie bohužiaľ možné len analýzou spór.
